Vážime si vodu? Poznáme jej význam , použitie ako  aj jej nebezpečnú stránku – povodne, záplavy a lavíny?

Povodne a záplavy

Povodeň je prechodné zaplavenie okolia vodného toku spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy. Za povodne sa považujú hlavne javy, pri ktorých úroveň toku vystúpi do takej úrovne, ktorú možno považovať za celospoločensky nebezpečnú. Je to spravidla prírodná katastrofa, ku ktorej dochádza vplyvom náhlych alebo neočakávaných zmien v meteorologickej situácii.

Základné príčiny vzniku povodne sú:

• náhle alebo intenzívne dažďové zrážky, ktorých úhrn presahuje 100 mm na m² za deň. Takéto povodne sa označujú ako flash floods.
• dlhotrvajúce dažďové zrážky, často niekoľko (2-5) dní presahujúce 50-125 mm na m², pričom je možné že sa podobný stav bude v krátkom čase opakovať. Väčšinou sú spojené so vznikom dlhotrvajúcej tlakovej níže, na Slovensku bežné hlavne v lete a na jeseň.
• topenie snehu alebo ľadu
• vznik prekážky vo vodnom toku (napr. nahromadenie ľadových krýh alebo dreva) a následné vyliatie z koryta

Len „skrátená „ história povodní v Žilinskom kraji:

Veľké povodne boli známe i v údolí Váhu. Jedna z najsilnejších sa odohrala 26. augusta 1813, prišlo pri nej o život najmenej 243 ľudí, zaznamenané boli vysoké škody na majetku.

jún 1995 tretí stupeň povodňovej aktivity na potokoch Turca

september 1996 - Záplavy po výdatných niekoľkodňových dažďoch v okrese Námestovo spôsobili materiálne škody približne za osem miliónov korún (263.661 eur), v okrese Čadca viac než za 221 miliónov Sk (7,2 milióna eur).

jún 1999 - Povodne v Žilinskom kraji si vyžiadali škody za 39,5 milióna Sk (1,3 milióna eur), v piatich obciach - Stráža, Terchová, Varín, Dolná Tížina a Krasňany bolo zaplavených 291 pivníc a suterénov domov, občanom vznikli škody na majetku za vyše 21 miliónov Sk (692.109 eur).

september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Zvýšená hladina rieky Kysuca spôsobila v Turzovke škody približne päť miliónov Sk (164.788 eur).

jún 2010 - Približne 30 domov zatopila v Rajeckých Tepliciach rozvodnená rieka Rajčianka. Váh zaplavil časť obce Stankovany, rieka Žitava zaplavila domy v obciach Kmeťovo, Hul a Maňa v oblasti Požitavia

august 2010 - Tisícročná voda sa prehnala vodnými tokmi a zasiahla aj Martin. Malé vodné toky sa neočakávane rozvodnili.

Aktuálne  z  15.-17.8.2010  ako písali noviny:

„Sklabiňa a Dražkovce sa spamätávajú z druhej záplavy. Pre obe obce bola horšia ako včerajšia. Dediny ostali odrezané od sveta, v noci očakávajú druhú prívalovú vlnu.

SKLABIŇA, DRAŽKOVCE.

 Sklabinský potok sa včera rozvodnil podľa miestnych len mierne, dnes sa ukázal v plnej sile. „Včera zatopil len pár novostavieb pri ihrisku, dnes sa vylial po hlavnej ceste i do dvorov," povedali nám domáci. Väčšina Sklabinčanov má dvory do kopca, voda sa do príbytkov nedostala. Mnohí sa s ňou pasujú i v pivniciach .Hladina plytkého potoka po výdatnom daždi vzrástla v koryte o dva metre. „Prechádzali sme cez Sklabiňu do Martina. Na kopci sa tvorili kolóny, autá nemohli prejsť. Cez cestu sa valila asi metrová voda. My sme to riskli, pretože máme nákladné auto. Nevedeli sme však, kde je cesta," opísala nám situáciu žena z Martina. Obyvatelia Dražkoviec sa spamätávali zo včerajšej pohromy, keď ich zalial rozvodnený Jordán. Dnes ich vytopilo z dvoch strán, z dvoch potokov - Jordánu i Cedronu. „Situácia je oveľa horšia. Zaplavené sú nové domy, ktoré vytopilo včera, ale i celá ulica pri družstve, kade tečie Cedron," informovala nás Dražkovčanka  Jana Thomková. Cesta do Dražkoviec bola opäť uzavretá, pre autá neprejazdná. Ľudia v týchto chvíľach čerpajú z domov vodu. Rovnako je podľa našich informácií vytopená i Diaková, do ktorej bol sťažený prístup, Turčianske Jaseno, Dolný Kalník. Voda v Dražkovciach vraj klesá, situácia sa stabilizuje. Starostka Dražkoviec vyhlásila pohotovosť, v noci očakávajú ďalšiu vlnu záplav .Obyvatelia plnia ďalšie vrecia, doterajšie hrádze voda prevýšila.

RIEKA TURIEC KULMINUJE

Rieka Turiec v smere od Príboviec do Martina začína kulminovať, hladina vody sa zdvihla až o pol metra, no zatiaľ sa z koryta nevylieva. Potok Jordán, ktorý ústí do rieky Turiec pred mestom Vrútky, už klesol, zaplavenie mestskej časti Priekopa pravdepodobne nehrozí.„Teraz je najhoršia situácia na rieke Turiec, pretože sme čakali, že bude kulminovať ráno o tretej, o štvrtej, začína kulminovať až teraz, hlavne v úseku od Príboviec v smere do Martina, tam sa zdvihol až o pol metra. Zatiaľ ale je Turiec v koryte, takže nie je vyhlásený ešte ani druhý stupeň povodňovej aktivity, ale sledujeme to. Na ostatných tokoch sa stav ustálil, pretože prevažná väčšina postihnutých obcí sú situované tak, že sú vyspádované smerom dolu. Prívalová voda, ktorá tam prišla, urobila škody, nárazom zaplavila cesty a rodinné domy, ale v tých pásmach sa už nezdržiava. Teraz ešte je vyliaty potok Jordán v meste Martin, časť na sídlisku Sever a v dolnej časti okolo Kauflandu a čerpacej stanice Shell. Ostatné toky by mali byť ustálené,“ povedal  vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia martinského obvodného úradu Miroslav Kovalčík.“

HLADINA KALNÍKA POMALY STÚPA

Potok Kalník, ktorý pred dvoma týždňami spôsobil záplavy v Dolnom Kalníku i Dražkovciach, sa opäť dvíha. Hladina rieky Turiec za 24 hodín stúpla takmer o meter.

DRAŽKOVCE, DOLNÝ KALNÍK, MARTIN. Obyvatelia Dolného Kalníka a Dražkoviec, ktorých záplavy pred dvoma týždňami postihli v Martinskom okrese najciteľnejšie, s obavami sledujú zatiahnutú oblohu. V Turci takmer nepretržite prší od včera popoludnia a hladiny všetkých tokov sa dvíhajú. Starostky oboch spomínaných obcí Mária Švehlová a Viera Šalagová nám potvrdili, že Kalník a aj Sklabinský potok monitorujú, voda sa drží v koryte, ale stúpa, v Dolnom Kalníku sa vyliala len na lúky medzi novou a starou časťou dediny v miestach, kde sa potok vylieva bežne aj po jarnom topení snehu. V Dražkovciach boli dnes hostia z partnerského českého Mošnova a do dediny priniesli peniaze, ktoré vyzberali doma. V televíznom spravodajstve videli, aké škody tu záplavy urobili, rozhodli sa pomôcť.V Martine narastá hladina rieky Turiec. Za ostatných 24 hodín stúpla takmer o meter, ale má ešte rezervu. Vo Vrútkach nám domáci potvrdili, že sú miesta, kde chýba 20-30 centimetrov, aby sa rieka vybrežila. No je to v miestach, v ktorých blízkosti nie sú domy.“

Lavíny

Lavína je rýchly zosun hmôt (prachový, mokrý alebo doskovitý sneh, jemnozrnný či hrubozrnný firn, kamene alebo ich kombinácie) po strmom, spravidla holom, svahu.

Spravidla je spôsobená odtrhnutím sa nahromadeného snehu a je jedným z významných nebezpečenstiev, ktoré hrozia na horách v zime.

Rozlišujeme:

• povrchové lavíny - zosun len časti snehových vrstiev
• základové lavíny - zosun všetkých vrstiev až po podložie (pôdu, skalu), ktoré pri tom rozrušujú

Na Slovensku sú lavíništia 1 200 – 2 000 m n. m. v Tatrách, Nízkych Tatrách a oboch Fatrách. Najčastejšie na Slovensku sú lavíny z doskovitého, vetrom naviateho snehu. Lavíny sleduje Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej pod Chopkom, ktoré aj vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo.

História strediska lavínovej prevencie

1924, Na Slovensku sa intenzívnejšie s problematikou lavín začali zaoberať lesníci po r. 1924, keď lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila polovicu horskej osady Rybô a zabila 18 jej obyvateľov. Jedným z prvých priekopníkov lavínovej problematiky v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol lesný inžinier Bukovčan, ktorý má veľkú zásluhu na vybudovaní protilavínových zábran nad osadou Rybô a aj v iných horských oblastiach Slovenska.

1956, Po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier sa pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín začínajú zaoberať viaceré skupiny odborníkov. Na Chopku vzniká prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ pod vedením Ing. Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberá Výskumná stanica TANAPu pod vedením Dr. Ing. Ladislava Kňazovického CSc. a Ing. Miliča Blahouta.

1964, V šeťdesiatych rokoch minulého storočia sa začínajú systematickejšie vykonávať aj profily snehovej pokrývky zamestnancami HS a TANAPu v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto činnosť vykonávajú pracovníci HS v Jasnej a to v r. 1964 až 1968 prof. Karol Špánik a v r. 1968 až 1972 Ing. Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala.

1972, V roku 1968 po lavínovej katastrofe na Kubínskej holi padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko - Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Budova a priestory SLP boli skolaudované a dané do užívania v novembri 1972.

Činnosť strediska lavínovej prevencie

Po veľkej lavínovej tragédii na Kubínskej holi v r. 1968 sa podujala zriadiť Horská služba svoju odbornú zložku, ktorá by systematicky sledovala snehovú pokrývku a podmienky vzniku lavín na Slovensku. Po vzore alpských krajín začalo svoju činnosť v r. 1972 Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej v Nízkych Tatrách pod Chopkom. Zameranie činnosti SLP bolo plánované na celý Karpatský oblúk v štátoch bývalej RVHP. V súčasnosti plní SLP všetky úlohy, týkajúce sa lavínovej prevencie na Slovensku, najmä:

• pozorovanie vývoja snehovej pokrývky a meteorologických podmienok vzniku lavín v profile Chopka
• denné sústreďovanie správ, potrebných na posúdenie lavínovej situácie v horstvách na Slovensku a denné vydávanie regionálneho lavínového bulletínu podľa medzinárodných pravidiel
• centrálna evidencia lavín a vedenie lavínového katastra Horskej služby
• organizácia preventívnych opatrení proti lavínam najmä odstrelom pomocou výbušnín
• vedenie metodiky v lavínovej prevencii a záchrane
• v medzinárodnom meradle SLP spolupracuje na úrovni lavínových komisií IKARu s Nemeckom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom, Slovinskom, Nórskom, USA, Kanadou a SLP má zvlášť dobrú spoluprácu s lavínovými službami vo Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku a Uzbekistane
• SLP pomáha organizovať lavínovú službu v Poľsku
• spolupráca s domácimi odbornými inštitúciami na poli lavínovej prevencie a problematiky vysokohorského prostredia (Vysoké školy technického a prírodovedného zamerania - diplomové práce, Lesnícke organizácie - posudku lesných hospodárskych plánov, Slovenský hydrometeorologický ústav - výmena dát a informácií, projekčné kancelárie - prílohy k územným katastrálnym plánom a pod.)
• budovanie siete na automatizáciu zberu dát, potrebných na posúdenie lavínovej situácie a šírenie informácií týmito sieťami (automatické meracie stanice, prenosy grafických informácií a pod.)

Aktuálne z 23.1.2002 ako písali noviny:

„BANSKÁ BYSTRICA, ŽILINA  (tasr) - Snehová lavína, ktorá včera tesne predpoludním spadla na cestu pri Strečne, približne na dve hodiny skomplikovala tamojšiu dopravu. Haldy mokrého snehu zatarasili jeden jazdný pruh.

Snehová masa pod Strečnom spadla takmer na tom istom mieste ako v pondelok. Dve menšie lavíny padli krátko predpoludním na cestu cez horský priechod Donovaly v smere od Banskej Bystrice. Cestári nevylučujú, že sa uvoľnia ďalšie lavíny. Nasvedčuje tomu súčasný charakter teplého a daždivého počasia. Vodiči by na tomto úseku mali byť zvlášť opatrní, a to najmä za hmly. Pri zlej viditeľnosti sa im môže stať, že neskoro zbadajú snehovú prekážku na ceste.

A rok 2012?

„Už cítiť dôsledky oteplenia: V Malej a Veľkej Fatre padajú desiatky lavín!

24. 03. 2012  15:00 - Táto zima je bohatá na lavíny! Kým vlani sa dali zrátať na jednej ruke, tento rok sa z pohoria Malej a Veľkej Fatry zosunuli už desiatky. Najkritickejšie dni však už máme za sebou. Najviac lavín spadlo v prvých dňoch výrazného oteplenia. V Malej a Veľkej Fatre ich bolo niekoľko desiatok. „Snehu na horách je dosť, výrazne sa oteplilo, dalo sa to teda očakávať,“ povedal Filip Kyzek zo strediska lavínovej prevencie. Ako ďalej dodal, na jar padajú častejšie základové lavíny, po ktorých zostane na svahu prázdne miesto bez snehu. „Odtrhne sa veľká masa mokrého snehu bez toho, aby ho lyžiari zaťažili. Alebo vtedy, keď ťažký sneh tlačí na zľadovatený základ,“ vysvetlil Kyzek. Tieto lavíny padajú pomalšie. Na severnom Slovensku túto zimu lavíny padali aj na nižšie položených miestach. Pri Kraľovanoch sneh zasypal aj železničnú trať a časť cesty, čo sa nestalo už asi šesť rokov. „Na lavíny bol extrémny aj uplynulý víkend. Jedna lavína ohrozila aj prístupovú cestu na Žiarsku chatu v Západných Tatrách, našťastie sa v danej chvíli nikto na ohrozených miestach nenachádzal, a tak nedošlo k žiadnym zraneniam,“ uviedol Filip Kyzek. Na horách je stále vyhlásený prvý až druhý stupeň lavínového nebezpečenstva. „